Teraz cez leto som si našla svoju prvú
brigádu. Páčila sa mi, bavila ma, pretože to nebola robota so
žiadnymi strojmi ani som nenaberala zmrzlinu do kornútkov ale bola
som v blízkosti zvieratiek. To je mi srdcu bližšie. :) A hoci som si prácu užívala, po 8 hodinovej šichte som sa tešila. A tu prichádza to pekné, čo som si vlastne nikdy poriadne neuvedomila – aký je to dar, že sa mám na čo tešiť. Mám po práci kam ísť, môžem si povedať „ Idem domov“ a čo je ešte lepšie – doma sa naozaj cítim ako doma. Takže popri čakaní na odvoz som sa radovala z myšlienok ako sa hodím do svojej postele, vykuknem z balkóna, dočítam knihu a riadne si oddýchnem.
Myslím si, že každý z nás potrebuje na tomto svete svoj vlastný súkromný kúsok Zeme. Nemusí to byť len miestnosť obkolesená stenami. Úžasné sú aj miesta v prírode, obľúbené stromy a miesta na rozjímanie a oddych.
Je to krásne, keď sa niekde cítite
doma. Máte sa kam vrátiť, máte svoje zázemie. Máte obľúbené
miesta ktoré radi opäť vidíte a zveľaďujete si ich podľa
vkusu.
Vidím to aj na mojej internátnej
izbe. Keď sme prišli do nej prvý krát vyzerala ako nemocničná
izba ( vážne. :D ) - akonáhle sme doniesli plachty, periny,
závesy, plagáty, kvetiny a knihy, nabrala útulnejší nádych a s
kombináciou príjemných ľudí nabrala aj príjemnú atmosféru
domova.
Takže buďte vďační za vaše
vlastné kúsky Zeme. Zveľaďujete ich, nech sa v nich dobre cítite,
hľadajte svoj domov a miesto kam patríte a tešte sa na návrat
tam :)
