Keď sa má duša narodiť do tela
matky, sama si vyberie život, ktorý chce zažiť. Chorí či
chudobní ľudia nie sú prekliati, nie je to postih karmy. Pre dušu
sú najdôležitejšie skúsenosti, preto si vyberá rôzne životné
strasti, aby sa cez ne dokázala dostať, poučila sa z nich. Takže
naša cesta je daná nami, nejakí sme a niekam sa máme dostať, tam
smerujeme, pochopiteľne malé odbočky robíme bežne. Všetko sme
si naplánovali. Znamená to však, že už s tým nič nezmôžeme,
už to nikdy nezmeníme?
Neznamená. Silní ľudia to zvládnu,
môžu kompletne zmeniť svoj život, hoci to chce veľa odhodlania a
pevnej vôle. A potom sa cesta vytvorí opäť nová :)
Poznám príbeh dievčaťa, ktoré malo
pocit, že sa vysokého roka života nedožije a čoskoro umrie.
Neskôr však tento pocit stratila. Jej duša zmenila plán, hoci v
pôvodnom pláne to možno tak bolo. Prísť na Zem a zdržať sa tu
len určitú dobu, niečo zažiť a potom odísť.
Ak jej plán bol zmenený, nezmenil ho
nijaký dedo na obláčiku ani nič podobné. Ona sa na podvedomej
úrovni tak rozhodla sama.
Takže osud máme určený všetci,
mále zákruty či už dolava alebo doprava môžeme robiť sami. A
ak chceme urobiť absolútne nečakaný zvrat, pobrať sa totálne
iným smerom a prepísať daný osud, dá sa to, hoci sa to podarilo
len málokomu. :)