Osobne si nepamätám želanie, ktoré
by som si želala z hĺbky duše, no ono by sa nesplnilo. Niekedy to
proste príde, presvedčenie, že to, čo chcem, je správne,
kedykoľvek si na to spomeniem, usmejem sa a v hrudi cítim krásny
pocit. Nesústredím sa na to ako sa mi to podarí. Sústredím sa
najmä na výsledok, zvyšok príde akosi sám medzičasom.
Za svoj život som si takto úprimne a
s takou vierou želala pomenej vecí, avšak medzi nimi je pár spoločných znakov:
• všetko, celý Vesmír sa spojil,
aby mi pomohol, intuitívne som sa dostala do situácií, ktoré som
si so želaním spojila až s odstupom času, no v tých chvíľach
mi nenapadlo, že moje konanie smeruje k splnenému prianiu :)
• takmer nikdy nevyšli podľa
prvotnej myšlienky. Potrebovala som čas, aby som si uvedomila, že
všetko som dostala tak, ako je to pre mňa vhodnejšie, Vesmír to proste
premyslel lepšie a viac do hĺbky.
• občas sa všetko splní asi takto:
Dievča si želalo perfektné rande. Išlo naň, no akosi nedopadlo
podľa jej predstáv. O pár týždňov dievča pozval celkom iný
chlapec. Presne to rande dopadlo úchvatne :)
• nebolo to zadarmo. Vždy splnené
prianie potrebovalo prácu, nestačilo len sedieť doma a
predstavovať si.
• niekedy čakalo, kedy sa naň
prestanem sústrediť tak urputne, akoby som ho chcela odplašiť.
• inokedy v tom zase boli slzy, dakedy zatnuté zuby, občasne beznádej.
Ale aj v tomto ohľade mi vždy pohľad
späť jasne ukázal, že aj nepriaznivá situácia je výborný
učiteľ :)
