| Cit

Jeden z najkrajších pocitov -

pokojne sedieť,

vnímať plynutie sveta,

nadýchnuť sa,
vnímať život,

cítiť tep Zeme,

zavrieť oči,

a vidieť prúd.

Usmiať sa,

zamávať spomienkam minulosti

opatrne, nežne ich pohladiť,
milovať aj ich ostré hrany.

Vnímať svet taký aký, je teraz -

pomalý, rozvážny, starý,

 rýchly, plný vnemov a neustále meniaci .

Bezohľadu na vek,
sme mladí.
Blázniví, slobodní,
hraví a rozvážni.
Robíme hlúposti,
ale vždy sa snažíme
venovať to najlepšie z nás.
Poučíme sa.
Ospravedlníme.
Zmeníme.
S nádejou,
že vždy k lepšiemu.

Tak sme v tom svete spolu.
Vďační za minulosť.

Pripravení na budúcnosť.

Ponorení v prítomnosti.

Duch a telo.
Myseľ a cit.

Nebesia na nás nemusia viac čakať,
my už vieme, že sú v nás,
cítime ich v našich srdciach.
Stačí sa utíšiť.
Chcieť.

Počúvame hudbu,
možno jej plne nerozumieme.
No ak sa vedome ponoríme
 do prúdu života,
nakoniec aj tak zistíme,
že malá časť v nás
ju už dávno pochopila.




----------------------------------------------------

Toto je, priatelia,
návod, ako sa stratiť a
 opätovne nájsť.