Priznania

Ležala som v tichu vedľa neho,

cítila  jeho dych na svojich ramenách,

opatrne ískala jeho vlasy.

Uvedomila som si,

že vždy som chcela byť silná,

neovplyvnená správaním iných.

Snažila som sa,
aby konanie druhých
nikdy nenarušilo moje šťastie,
preto som vždy zaspávala sama...

                   

~

                 

Ležala som v tichu vedľa neho,

cítila jeho lásku,

opatrne ískala svoje pocity.

Len aby som zistila, že ho ľúbim,

záleží mi na ňom,

a keď mám slabšiu chvíľku,

potrebujem uistiť.

Trvalo mi celé roky priznať si,

 že občas sa o iných potrebujem oprieť,

ich správanie ma niekedy rmúti, 

 niekedy teší alebo hnevá,

a naše životy zdieľame spolu, 

takto jednoducho a ľudsky.

Po všetkých rokoch emočnej nezávislosti,

až v ten moment sa sloboda ľahkosti dotkla

najbližšie môjho srdca.

Pomaly ponárajúc sa do sna, 
pritisla som si ho bližšie k sebe,

vedomá toho, že to najlepšie  v živote

vždy prináša so sebou risk.

A stojí to za to.

Nebuďte stále len silní. Občas zariskujte. Buďte i ľudskí. :)

Nakoniec sme ľúbení všetci

    Bol súmrak a ja som akurát vytúpila z MHD. Odrazu sa nám stretli pohlady s krásnym havranom. Usmiala som sa, on naklonil hlávku. Rozhodol sa pricupitať ku mne, celkom blízko, takmer som ho mohla pohladiť. Znovu si ma bystro premeral , keď z ničoho nič úplne parádne zakrákal, akoby ma pozdravil. Hneď na to hrdo odskákal do trávy za svojím, len ja som ostala prekvapene stáť na mieste.

______________________

    V istý zamračený a sychravý deň som stála na ulici, čakajúc na autobus. Bola mi zima, tak som len tak prestupovala na mieste. V slúchadlách mi hrala pôvabná skladba, pri ktorej som sa aspoň trochu mohla povzniesť nad mestskú šeď. Vo chvíli, keď začal hrať refrén, jeden obláčik na oblohe sa pretrhol. Na moju tvár dopadol slnečný lúč a nežne, hrejivo ma pohladil po líci. V momente, keď pieseň dohrala, nebo sa opäť uzavrelo... no mne ostalo teplejšie. V srdci.

 ______________________________________________

    Zamýšľala som sa, ako mi v novom byte chýba pohľad na hory, nostalgicky som sa zadívala von z okna. Bol zimný deň, belasé nebo a slnko svietilo. Zrazu som si uvedomila, že niečo je úchvatne inak. Nad horizontom sa sformovali oblaky, ktoré vyzerali ako vysoké kopce, ako zasnežené, nádherné pohorie. Chvíľku som netušila, čo bolo reálne a čo bola ilúzia, bola som celkom ochromená. Na jeden moment  som vďaka mrakom mala možnosť opäť bývať v náručí majestátnych hôr,  na jeden moment som sa opäť vrátila domov. :)

______________________________________________

A tak si hovorím, že svet funguje podľa vlastných zákonov, no má svojsky tiché, nenápadne nežné spôsoby, ako povedať, že nás počúva a vníma, že nás má rád... azda že nás i ľúbi. Všetkých. :)




( Och. Možno niekto príde a povie, že všetko sú to náhody.... ale ako sa mi len ľúbi predstava, že žijem vo svete, kde je dostatok lásky ... a akby škrípe medziľudská, stále nie je sme celkom stratení... )

Deti, ktoré zachránia svet

      „Ideme tu mať sex?“ spýtala som sa ho celkom vážnym hlasom. Oči mi zaiskrili, široký úsmev sršal roztopašou. V tú chvíľku sme totižto sedeli na káve v plnom podniku. Nastala chvíľka ticha, sprevádzaná jeho neveriacim pohľadom. Ja som sa pokúsila udržať vážnu tvár ... a potom som si predstavila, aké by to vlastne bolo - tie zdesené pohľady okolosediacich a absurdnosť situácie.  On si to musel predstaviť tiež, pretože sme sa rozosmiali obaja naraz. S ľahkosťou a úprimne. 

     Smiech ustal náhle, navzájom sme sa zadívali do očí, naklonili sa bližšie a naše pery si automaticky našli k sebe cestu.

      Ten moment mi čosi polozabudnuté pripomenul, nereálnosť predstavy vo mne znenazdajky opäť prebudila istú hravosť. Bezprostrednosť. Bláznivé nápady a predstavy. Akoby sa aspoň na chvíľku odsunuli hradby, ktoré hovorili o tom, či by niečo bolo možné. Pretože v tú chvíľku bolo možné úplne všetko...

    Saltá na povrchu Mesiaca, plachtenie pomedzi morskú penu a vydychovanie skutočných obláčikov, ktoré poletia až k nebu a sformujú sa podľa želania. Všetko, čo som si vedela predstaviť, som cítila! Mohla som vlastniť dychberúce hrady pod hladinou tajomného jazera, kráčať po neviditeľných schodoch alebo ladne lietať s labuťami. Zmeniť podobu na nádhernú mačku, navštíviť mesto vytvorené z popísaných papierov, baletiť pod vodopádom, namiesto cukru použiť hviezdny prach a sviečky zapaľovať pohľadom. Bez ťažkostí bývať v domčeku na strome, nezbedne počúvať, o čom sa vietor rozpráva so Slnkom a na šálku čaju pozvať elfov z lesa nad mestom.
 Och. V predstavách jednoducho nie je čas a priestor na strach a obmedzenia.

    Uvedomila som si, že odkedy sa intenzívne vzdelávam a spoznávam zákony nášho sveta, dlho som si nepredstavila nič, čo by nemohlo byť skutočné. Všetko sa začalo držať mantinelov reality, pri každom nápade som prehodnocovala pravdepodobnosť a analyzovala reálnosť... čo nie je zlé. Ibaže tieto bláznivé predstavy ma nadchli, zahriali a rozradostnili spôsobom, akoby mojej bytosti už neskutočne chýbali...

Čas od času si dovoľte fantazírovať. Vymýšľajte si. Hrajte sa. Predstavujte si. Predstavujte si, že ste ľúbení. Je to prekvapujúco oslobodzujúce. Je to prekvapujúco plné pocitov :)

Nemohla som sa ubrániť úsmevu. Takému, ktorý nie je naučený a strojený. Bol to úsmev, ktorým sa vedia usmievať deti, keď sami vymyslia tú absolútne najúžasnejšiu hru, v ktorej svojou odvahou a kúzlom zachránia úplne celý svet.
A viete čo? Možno ho s takým prístupom raz zachránia naozaj. Ak by nie celý, tak azda nejakú jeho malú časť.

 Aspoň tak si to rada predstavujem. :)

Spojenie

Voda stekala po pokožke. 

Prsty sa dotýkali lona. 

Stála som bosá.

Celkom nahá.

So všetkým, čo mám.

S hustými vlasmi.

 Výrazným nosom.

Mandľovými očami. 

Krehkým zápästím.

Neveľkými prsiami.
Znamienkom na hrudi.

Mäkkým bruškom. 

Bielymi škrvnami.

Jazvami na bokoch.

Chudými nohami. 

A veľkým srdcom.

Tak plným lásky a úcty...

Cítila som neznáme hĺbky, 

vnárala sa do oceánov,

nehybná.

Už som vedela,

 že telo je umením,

a každý pohyb panvou je radosťou.

Vystrela som sa,

nie pre iných,

pre svoj úsmev.

A vykročila.

Celkom nahá.

So všetkým, čo mám. 

Plná lásky a úcty.

K sebe samej.