sobota 7. októbra 2017

Zraniteľná


A tak som sa chcela páčiť, byť ľúbená.
Ignorovala som tých, ktorí ma už ľúbili.
Ignorovala som tých, ktorých som chcela ignorovať.
Mala som vyhliadnutých svojich.

Odetá do čiernych šiat, zapáčila som sa im.
Konečne, cítila som šťastie.
Svetlo rozžiarilo niečo vo mne.
No nezahrialo.
Odišlo pochabo a prirýchlo.

A tak som sa znovu chcela páčiť, byť ľúbená.
Ignorovala som tých, ktorí ma už ľúbili.
Ignorovala som tých, ktorých som chcela ignorovať.
Mala som vyhliadnutých svojich.

Odetá do bielych šiat, zapáčila som sa im.
Konečne, cítila som šťastie.
Svetlo rozžiarilo niečo vo mne.
No nezahrialo.
Odišlo pochabo a prirýchlo.

A tak som sa znovu chcela páčiť, byť ľúbená.
Tak som odišla ja.

~

Odišla som od ľudí.
Prišla k sebe.

Upratala hodnoty.
Očistila nadhľad.
Pozametala zášť.
Vyniesla obavy.

Našla som ju.
Nie po dosiahnutí úspechu.
Nie po získaní pozornosti.
Nie po splnení prianí.


Našla som ju až keď som prišla domov.
Tam kdesi, tichučkú a krehkú.
Zraniteľnosť.


Som zraniteľná. Zraniteľná prejaviť sa vo svete.Vďaka tomu sa cítim živo. Kreativita sa objíma so zraniteľnosťou. Radosť zo života sa s ňou naháňa po lesoch. Dýcha rovnaký vzduch ako autentickosť. Hľadí rovnakým smerom ako odvaha. Zraniteľnosť je pôdou pre dôveru. Najúprimnejšie bozky poznajú jej chuť.
Je to risk. Nie je to slabosť.
V skutočnosti je to sila.

A ja som ju našla. Objala.
Páčila sa mi.
Ja som sa páčila sama sebe.
Bezohľadu na iných.
Odvážna ľúbiť ich.
Cítila som seba.
Cítila som sa silne.
Cítila som sa zraniteľne.

Och. A tak úprimne šťastne. :)