Modrá dobrá ostatné farby tiež

Keď som bola menšia, túžila som mať modré oči. Veď prečo nie, štatisticky je to najobľúbenejšia farba dúhovky, vyzerá tak anjelsky, tak nebesky, duchovne, ako oceán. Prosila som o zmenu farby, predstavovala som si, ako sa pigmenty menia a moje oči získavajú prekrásnu azúrovú farbu.
Prekvapivo,  aj napriek prosbe moje oči ostali naďalej zeleno-hnedé.
Po čase som sa začala presviedčať, že nejde o farbu, nejde ani o tvar, ale možno predsa len o tú dušu, ktorú odzrkadlujú.
A nakoniec prišli ľudia, ktorým sa moje oči páčili, ktorí sa do nich zaľúbili, aj keď neboli nebesky modré, iba zelené :)

O jabloni v záhrade...

U babky na záhrade boli pri sebe 3 krásne jablone. Hoci boli len tri, pre malé dievča tvorili celý les a okolité rastliny hotovú húštinu.

Avšak pribúdajúce roky priniesli ubúdanie stromov. Keď odišiel prvý, nebolo to až tak tragické, aj keď som prišla o jeden z dobrých konárov na sedenie. No ešte stále pár jabloní ostal.

Druhá jabloň zoschla celkom nedávno. Hoci sa jej nahé konáre využili na sieťku, do ktorej som mohla líhať, nebolo to ono.

Stromček bol bez života, necítila som radosť, keď som pod ním sedela, prišlo mi zvláštne šplhať po ňom, žiadne listy ani jablká. Smútila som za ním, veď ma poznal tak dlho...Silno som stískala konáre bez kôry a prosila Vesmír aby mu vrátil život. Predstavovala som si, ako cez moje ruky do neho prúdi energia, ako na ďalší rok znovu vykvitne, prosila som. Nestalo sa tak.. 

Až tento rok, keď som opäť babku navštívila, na mieste starej jablone som si všimla čosi nové. Niekto tam zasadil celkom novú, zatiaľ len rastúcu, jabloň :)