U babky na záhrade boli pri sebe 3
krásne jablone. Hoci boli len tri, pre malé dievča tvorili celý
les a okolité rastliny hotovú húštinu.
Avšak pribúdajúce roky priniesli
ubúdanie stromov. Keď odišiel prvý, nebolo to až tak tragické,
aj keď som prišla o jeden z dobrých konárov na sedenie. No ešte
stále pár jabloní ostal.
Druhá jabloň zoschla celkom nedávno.
Hoci sa jej nahé konáre využili na sieťku, do ktorej som mohla
líhať, nebolo to ono.
Stromček bol bez života, necítila
som radosť, keď som pod ním sedela, prišlo mi zvláštne šplhať
po ňom, žiadne listy ani jablká. Smútila som za ním, veď ma
poznal tak dlho...Silno som stískala konáre bez kôry a prosila
Vesmír aby mu vrátil život. Predstavovala som si, ako cez moje
ruky do neho prúdi energia, ako na ďalší rok znovu vykvitne,
prosila som. Nestalo sa tak..
Až tento rok, keď som opäť babku
navštívila, na mieste starej jablone som si všimla čosi nové.
Niekto tam zasadil celkom novú, zatiaľ len rastúcu, jabloň :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára