Pretože ak je niečo, čo sa ma naozaj vie dotknúť, čo cítim v srdci a dojíma ma, tak je to ĽUDSKOSŤ. Úprimná, ktorá nič nehrá, je silná, vytrvalá, trpezlivá a bojujúca.
Pamätám, ako som zaspala na gauči a ostatní ma prikryli dekou. Odviezli k doktorke a boli so mnou celé hodiny v čakárni. Ako bez mihnutia oka vytiahli peňaženku, keď som zistila, že nemám pri sebe peniaze. Doniesli mi čaj, keď som sa nevládala postaviť z postele. Kúpili v obchode čosi len preto, lebo vedeli, že to mám rada. Skúsili si vypočuť moje obľúbené piesne. Pripravili pre mňa raňajky. Neveľmi profesionálne zaspievali francúzsku verziu Happy Birthday do telefónu. Zanechali prianie pekného víkendu na lístočku skrytom v taške. Schovali pod môj vankúš čokoládu, aby ma potešili. Poslali pohľadnicu s dlhým, ručne napísaným textom z dovolenky. Vysvetlili mi matematiku, hoci boli veľmi unavení. Priniesli mi mušľu. Umyli po mne riad, aj keď nemuseli. Darovali mi knihy, čajové lístky a nebáli sa byť predo mnou skutoční, ukázať city. Nenápadne mi naliali do pohára viac vína ako sebe, len pretože vedeli, že mi chutí. Naozaj ma vypočuli. Boli šťastní, keď ma videli po prázdninách. Vymýšľali so mnou príbehy a spolupracovali pri rozprávaní vtipov. Spýtali sa, ako sa mám. S výrazom profesionálov mi ošetrili rany. Prišli ma pozrieť ku mne domov. Popriali mi skoré uzdravenie, keď som bola chorá. Utekali cez celú školu, aby mi vrátili slúchadlá, ktoré som vytratila. Vyrobili pre mňa darčeky na narodeniny. Upiekli tortu. Chceli ma rozveseliť, keď mi bolo smutno. Nesúdili. Povedali, čo si naozaj myslia. Verili mi....
Ľúbim to vďačné nadšenie v očiach po nádhernom rozhovore. Silné, dlhé objatia, ktoré rozprávajú i bez slov. Súdržnosť pri ťažkých časoch. Srdečný smiech. Som šťastná, keď vidím, že sa ľudia úprimne starajú o druhých. Nenápadne sa usmejú, keď postrehnú radosť iných. Plačú od dojatia. Plačú od smútku. Venujú niekomu niečo len tak, zadarmo. Nepohnú sa, keď im na rukách zaspí mačiatko. Pomôžu si navzájom postaviť stan na festivale. Majú obavy o smutného psa v susedovom dome. Zatajujem dych, keď ich vidím hľadať spôsoby, ako poradiť blízkym v krušných časoch. Keď stoja a pozerajú sa na pódium, kde hrá ich kamarát a oni mu vrúcne držia palce....
Pri niektorých ľuďoch sa cítim, akoby moja duša bola doma. Mám ich rada takých, akí sú. Nervóznych, hrozne energických, niektorých precíznych, iných spontánnych, introvertov, tých, čo nevedia pri ohnisku spievať, neboja sa pavúkov, takých, ktorí chodia všade neskoro, nevedia zahrať na gitare piesne, ktoré všetci poznajú, opoja sa z trochu vína, nechávajú veľké dýška, behajú bosky, nejedia mäso a majú iskru v očiach, keď hovoria o stromoch a lúkach. Neodpisujú, namiesto chôdze poskakujú, krásne sa smejú, zmeškajú spoje, rozprávajú iba nevtipné vtipy, zaspia s knihou v rukách, tancujú pri varení, milujú poéziu, hory a penu na mliečnych čajoch a poznajú hlavné mestá všetkých štátov na svete...
Vážim si z hĺbky svojej duše, že takých ľudí poznám, mám tú česť s nimi byť. Zažila som si chvíle radosti, nudy, spoločného žiaľu, súcitu, empatie, náročných vstávaní a spievania na balkóne pri východe slnka. Tie spomienky si ponesiem v sebe i keď sa naše cesty rozdelia a vždy mi budú pripomínať, že niektorí ľudia za to stoja. Stoja za všetko úsilie, snahu a trápenia. Na niektorých ľudí sa oplatí počkať. Pre niektorých ľudí sa oplatí vydržať snažiť sa byť lepším. Oplatí sa nezanevrieť na city. Byť sám sebou. Žiť... Ľudia za to skrátka stoja. A ak takých nepoznáte, než ich nájdete, pracujte na tom, aby ste za to stáli vy...
Prajem to všetkým. Prajem Vám, nech máte priateľov, o ktorých rameno sa môžte oprieť, keď je najhoršie. Nech nezaspávate s pocitom, že ste nechcení. Nech stretnete ľudí, pri ktorých nemusíte nič predstierať. Prajem Vám radostné vítania, rozhovory pod letnou nočnou oblohou, silné priznania o najhlbších slabostiach a večery, ktoré si po rokoch možno už ani nebudete pamätať, no s priateľmi, na ktorých nikdy nezabudnete...
