Spomienky v jazerách

Jazerá našich spomienok.

Priezračné.
Šíre.
Plytké.
Plné radostí.

Slnečné lúče sa hravo
trblietajú na ich hladine.

Jazerá našich spomienok.

Tmavé.
Nenápadné.

Hlboké.

Plné tajomstiev
o mesačnom svite.

Vánok dávnych večerov.

Dlho mi trvalo pochopiť,

že jazerá minulosti 

sú priateľské,

starostlivé.

Učia ma vychutnať si
ich rôznorodosť.

Vnoriť sa do ich.
Ľúbiť všetko,
čo sa mi kedy stalo.
Nájsť v minulosti
útechu a poučenie.

Vnímam ich.

Rukou sa dotýkam hladiny.

Cítim pokoj pamätí.

Volajú ma.
Usmievajú sa.

Ukazujú mi veci
vnorené v minulosti.

Odovzdávajú mi

svoju správu.

Uvoľni sa a príď.

Neboj sa plakať.
Neboj sa cítiť
minulosť.
Pouč sa z nej.

Postupne nás všetky preplávaj.
Toľko Ti toho chceme povedať.

Nemusíš hneď.
Nemusíš naraz.

Hlavne príď.

Nezanevri na nás.

Sme súčasťou Tvojho života.

Ochránime Ťa...

Naučíme Ťa
vidieť súvislosti.

Pochopíš, že krivdy
 neexistujú.
Pochopíš iných.
Ich správanie.
Svoje správanie.
Pochopíš chod sveta.

Príď kedykoľvek.
Aspoň na chvíľku.

Odíď, keď to budeš cítiť.
Keď už nebudeš vládať.

A my sa budeme tešiť
na Tvoju ďalšiu návštevu.

----
Toto je očista duše.

Tu
tkvie sila
ľudského ducha.