Dotyk predkov

Cítim svoju dušu.
V prítomnosti.

Tak, ako plynie,

hľadám sa v sebe,

odkrývam odpovede svojej podstaty.

A potom čítam múdrosti predkov

a nachádzam sa v tých písmenkách,

moje pocity v ich slovách,

 veď to som ja,

to je predsa časť môjho vnútra.

Ich slová, ktoré
zvolávajú naspäť
niečo hlboko skryté
vo mne.

Minulosť a prítomnosť
sa občas zlejú

do jediného 
momentu precítenia,

kedy svojich predkov,

nech boli kýmkoľvek,

cítim vo svojej krvi.

Odovzdávajú mi
svoju múdrosť

a ja som si istá,

že  nie som až tak odlišná.

Uisťujú ma.
Učia ma.
Nie som sama-

A ako sú tu oni pre mňa,

nenápadný prameň,
ktorý je mojou silou,

tak tu ostanem aj ja

pre deti svojich detí,

 a ich deti,

a pre všetky

ďaľšie generácie.

Moja podstata

bez mena a tela,

žijúca ďalej.

Ukrytá v ich podstate.

Pretože tak
je to
predurčené
vekmi.