Ako si želáte

Osobne si nepamätám želanie, ktoré by som si želala z hĺbky duše, no ono by sa nesplnilo. Niekedy to proste príde, presvedčenie, že to, čo chcem, je správne, kedykoľvek si na to spomeniem, usmejem sa a v hrudi cítim krásny pocit. Nesústredím sa na to ako sa mi to podarí. Sústredím sa najmä na výsledok, zvyšok príde akosi sám medzičasom.

Za svoj život som si takto úprimne a s takou vierou želala pomenej vecí, avšak medzi nimi je pár spoločných znakov:

• všetko, celý Vesmír sa spojil, aby mi pomohol, intuitívne som sa dostala do situácií, ktoré som si so želaním spojila až s odstupom času, no v tých chvíľach mi nenapadlo, že moje konanie smeruje k splnenému prianiu :)

• takmer nikdy nevyšli podľa prvotnej myšlienky. Potrebovala som čas, aby som si uvedomila, že všetko som dostala tak, ako je to pre mňa vhodnejšie, Vesmír to proste premyslel lepšie a viac do hĺbky.

• občas sa všetko splní asi takto: Dievča si želalo perfektné rande. Išlo naň, no akosi nedopadlo podľa jej predstáv. O pár týždňov dievča pozval celkom iný chlapec. Presne to rande dopadlo úchvatne :)

• nebolo to zadarmo. Vždy splnené prianie potrebovalo prácu, nestačilo len sedieť doma a predstavovať si.

• niekedy čakalo, kedy sa naň prestanem sústrediť tak urputne, akoby som ho chcela odplašiť.

• inokedy v tom zase boli slzy, dakedy  zatnuté zuby, občasne beznádej.

Ale aj v tomto ohľade mi vždy pohľad späť jasne ukázal, že aj nepriaznivá situácia je výborný učiteľ :)