Na to, aby si človek mohol niečo
želať nepotrebuje narodeninové sviečky ani padajúce hviezdy. Ale
popravde, jednej noci, minulý rok som videla takú prenádhernú hviezdnatú
oblohu.... Mala som pocit, akoby som videla snáď celý vesmír. Bola
som na záhrade u babky, obkolesená hromadou stromov, dýchala som svieži letný vzduch, sem-tam sa okolo mňa mihla svetluška. Všetko to
pôsobilo na mňa tak magicky.
A vtedy som dostala ten pocit.
Pocity sú dôležité. Tentoraz to bol pocit, že ešte furt je na
svete určitá.. „mágia“ a že vesmír je obrovský, má ma rád
a mám čo objavovať. Začala som rozprávať do éteru, čo by som
rada aby sa mi splnilo. A cítila som, že niečo úžasné nado mnou ma počúva. :)
Viem kedy sa mi splnila väčšina mojich prianí. Keď som si ich zaželala tým správnym spôsobom. Nie kŕčovito, ako keby od ich splnenia záležal môj život. Uvolnila som sa. V myšlienke som si presne sformulovala, čo by som rada dosiahla, predstavila som si to. Následne sa dostavil pekný, jemný pocit v mojom srdci. A potom, ani som si neuvedomila ako, želania sa skôr či neskôr splnili. A niekedy nie. Pretože prišlo niečo ešte lepšie :)
Raz som čítala pomerne trefné
prirovnanie: s prianiami je to ako so sliepkami, ktoré chcete
chytiť. Naháňajte ich silou-mocou po dvore a ony budú utekať.
Postavte sa a počkajte si na ne a ony za Vami prídu samy.
Takže si želajte pozvoľna. Bude
konkrétny, otvorený a občas si vravievam aj „ pozor na priania,
môžu sa splniť“ :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára