Starodávny byt.
Vysoké stropy,
veľké okenice.
Hudba sa odrážala
od všetkých stien,
vysoké tóny
zvolávali dušu.
Čítala som básne,
knižka z roku
1923.
1923.
Očakávala návrat
priateľov.
Okná prepustili lúče.
Ošumelá omietka ožila.
Prachové čiastočky
povstali leskom.
Hudba sa vzniesla
do svojho finále.
A vo mne vírila
jediná myšlienka.
jediná myšlienka.
" Nevedela som,
že existuje takýto druh šťastia.
Pred rokmi by som ho
nevymyslela...
A teraz som tu.
V dychu minulosti.
Sépiové fotografie.
V dychu minulosti.
Sépiové fotografie.
Poézia.
Verše o kráse.
Hudba.
Ozvena.
Starý byt.
Výhľad na ihličnany.
Verše o kráse.
Hudba.
Ozvena.
Starý byt.
Výhľad na ihličnany.
Slnko..."
Usmiala som sa,
keď som započula
otváranie dverí.
Postavila som sa z gauča,
vrúcne
vrúcne
privítať svojich.
" ... objatia a bozky.
Aká neočakávaná
kombinácia.
Aká neočakávaná
kombinácia.
Život prekvapil.
Koľká radosť
to občas
... môže byť. :) "
Koľká radosť
to občas
... môže byť. :) "
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára