Poprosil ma,
aby som
na neho
nikdy
nezabudla.
Ako by som mu
mohla
nevyhovieť?
Myslela som,
že všetko,
čo sme zažili,
ostane so mnou
už na veky vekov.
Zrnká spomienok,
s ktorými vytvorím
nové lesy.
Ale moja myseľ
nechala všetko
plynúť.
Nepamätám si
vône
zvuk smiechu
tón hlasu
ani krivku šije.
Myslela som,
že tvorím
budúcnosť
a na koniec
som vytvorila
minulosť.
Zabudnutý prach
rozptýlený vo svete.
...
Po rokoch sa
zo zrniek
stali
nenápadné
semiačka.
A tie začali
klíčiť
hlboko vo mne.
---
Vznikajú
nové druhy
kvetín
a stromov,
ktorých názov nepoznám
a pôvod je dávno zabudnutý.
Ich korene sú však
hlboko
v mojom podvedomí
.
.
.
a koruny
prerastajú
do večnosti
mojej duše.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára