O dievčati bez hudby, labuťom srdci, snehu a prvých bozkoch

Rozpoviem Vám príbeh, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý. Je o tom, ako som spoznala hudbu. O jednej piesni. O viere, nádeji a o celkom obyčajných vločkách v jeden zimný večer pred rokmi, kedy sa mi splnil sen.

V okruhu mojej najbližšej rodiny nie je sú žiadni hudobníci. Nepovšimla som si ani výraznú vášeň pre kapely a piesne ( azda okrem starkej s ľudovkami). Zo skoršieho detstva si vybavujem iba pár albumov, ktoré sme mali v aute, no je to minimum, takže obvykle len obdivne hľadím, ak niekto pozná celú diskografiu Iron Maiden a AC/DC pretože otec je fanúšik a rocková hudba im v domácnosti hrala každý deň.

Prvých interpretov som objavila až keď som mala 11 rokov vďaka susede, ktorá mi povedala o existencií YouTube a Rihanny. Nuž a tak som si do svojej prvej mp3 dala prvé piesne. Hity vtedajšej doby ako Britney Spears, P!nk, Black Eyed Peas a Beyonce. Nebolo to zlé, zistila som, že hudba je celkom pôvabná, nápomocná a azda i..inšpiratívna? Skrátka niečo príjemné na dlhé cestovanie.. No v tej dobe som z nej ešte nikdy nezažila zimomriavky...

Nightwish som spoznala asi ako trinásť ročná, keď mal vtedajší spolužiak tašku cez plece s ich logom. 

" To čo máš za divnú tašku? Čo je to za čmáranicu na nej napísané?"
" Paťa...to je Nightwish.. kapela, vieš? " 

" Aha. Nightwunsh. Pekne."

Ešte v ten deň dotyčný spolužiak zdieľal na internete jednu z ich piesní - Over the hills and far away. Usúdila som, že názov znie pekne a že za vypočutie nič nedám. Zapla som skladbu, video sa načítalo a...nič. Skrátka nič. Neprišlo mi to zaujímavé. A život šiel ďalej, rovnako ako dovtedy...

Asi dva dni. Pretože potom mi v hlave začala hrať melódia. Len tak, sama od seba. Taká, ktorá pohla mojím telom. Vábivá a silná. Nepripomínala nič z toho, čo som bola zvyknutá počúvať. Nevedela som na ňu zabudnúť, nevedela som si ju zaradiť. Odkiaľ sa berie?

Vtedy mi to došlo. Ten Nightwish! ..  Vedela som, že som nemala veľmi dobrý hudobný sluch, takže ma nijako neprekvapilo, že mi skladba na prvé počutie prišla veľmi fádna, jednotvárna a jej čaro som objavila až neskôr..

 A tak bolo na čase zadať názov kapely do vyhľadávania a spoznať viac ...v ten deň som objavila svoju lásku k symfonickému metalu...

Také zimomriavky som nikdy predtým nezažila... Delikátna kombinácia jemnosti a drsnosti v hudbe, dovtedy nevídaná. Flauty. Niekedy husle. Dunivé zvuky, bicie a gitarové riffy. Basy, klavír a operný hlas s nádhernou charizmou. Texty o oceáne, príbehoch, nevinnosti, ružiach a kráse žien. Našla som hudbu, ktorú som hľadala a ani som nevedela, že existuje.

Nepoznala som jej teóriu, noty mi nič nehovorili, máloktoré tóny som postrehla, niekedy som si neuvedomila ani len všetky nástroje. Nemohla som posúdiť zložitosť skladby, plne oceniť jedinečnosť...a predsa. Vďaka piesniam som zrazu vedela uveriť, že mágia je skutočná, no v rôznych podobách, a že zázraky sa dejú. Nevadilo mi, že hudbe nerozumiem. Táto tvorba rozprúdila moju fantáziu a maľovala obrázky. Dodávala silu a priniesla pocity.

Bolo to viac ako šesť rokov späť. Pre mňa vtedy nastalo veľmi významné obdobie. S odstupom času vidím, ako som si v tej dobe proste začala uvedomovať, že  som osobnosť. Individuálna ľudská bytosť. Akoby som dovtedy rástla len lineárne, no to sa prirodzene zmenilo na cyklický vývoj. Kládla som otázky a hľadala vlastné odpovede. Boli to dni plné úvah, spoznávania sa, formovania prvých názorov a vlastných životných postojov. Veľmi svojská doba, plná pocitov. Cítila som nadšenie, keď som niektoré veci pochopila. Keď mi niektoré princípy začali dávať zmysel. Keď som v sebe objavila akúsi silu, ktorú som pred tým necítila. Keď som sa zaľúbila. Keď mi prvý chlapec povedal, že som milá a charizmatická ( a to nevadí, že som nevedela, čo znamená slovo charizmatická. Od šťastia som nezaspala takmer celú noc :) ). Keď som sa prvýkrát rozhovorila o svojich úvahách a niektorí rovesníci ma počúvali. Keď som si začala všímať malé drobnosti, ktoré sa okolo mňa dejú. Keď som sa pokúsila precítiť končekmi prstov kôru stromov, v izbe si zapálila prvú sviečku a prvýkrát sa prihovorila kvetine.

To všetko sú pre mňa vzácne momenty a veľká väčšina z nich bola sprevádzaná práve snovými tónmi spomínanej fínskej kapely. Doteraz sú tie piesne pre mňa veľmi cenné, pretože mi pripomínajú to najkrajšie z oných rokov.

Rub k lícu sa však nájde aj tu. Občas ma totižto prepadla veľká bezmocnosť. Naozaj ťaživá, takže v slabších chvíľkach som len plakala a tápala, čoho sa zachytiť.

Chýbali mi kamaráti, ktorí by mi boli podobní. Často som sa cítila v partií ako niekto navyše a hoci som mala okolo seba zaujímavých ľudí, nevedela som, nakoľko pevné tie kamarátstva boli. No zo všetkého najviac som postrádala vzťah. Cítila som sa naň zrelá. Chcela som zdielať vlastné zážitky a zistiť, ako chutia bozky. Pohladiť partnera po líci a veľa sa rozprávať. Dotknúť sa jeho bedrových kostí a hrávať s ním hry.

Konečne som začínala žiť, vnárať sa do života, bolo to nádherné...no napriek tomu všetkému mi veľmi chýbal psychický a fyzický kontakt, určitá forma socializácie. Pokúšala som sa nájsť tú silu v sebe samej. Chytiť sa toho nepolapiteľného, étrického a nedovoliť, aby som upadla do veľkých smútkov a zúfalstva. 

Vtedy vkĺzla do môjho života jedna pieseň práve od Nightwishu, ktorá mi vždy bude pripomínať, aké to bolo.  Jej tóny sú práve preto pre mňa čisté, úprimné, uboľavené, vrúcne a zasnežené. Je zvláštna, nie celkom tradičná a volá sa Swanheart.

Hneď vo mne zarezonovala. Keď zaznel verš " A wintry eve, once upon a tale" ..dostala som víziu. Ja a chlapec, bozkávajúci sa. Ako sa naše pery spojili, začalo snežiť. Nevedela som, odkiaľ tá predstava prišla, no zrazu tam bola, nenápadná a číra, znejúca ako prísľub.

Pieseň pokračovala a v jej finále zaznelo " Crystal pond awaits the lorn. Tonight another morn for the lonely one is born." ... ktožvie ako to autor zamýšľal. Ja som si to vysvetlila celkom jednoducho. Kryštálový rybník je niečo ako môj cieľ cesty, ktorý ma očakáva. Ja som ten "lonely one" - osamelá. No dnes sa zrodí nové ráno, ktoré so sebou prinesie novú nádej. To, nad čím som žialila včera, dnešok môže zmeniť...tieto dve vety som si spievala každým východom slnka...

Pochopila som to. Odrazu som  vo svojom vnútri vedela, že niekto do môjho života príde. Bude to až neskôr, no nemusím sa obávať. Toľko vytúžený moment nastane. Ako keď zimné bábätko uistíte, že na jar uvidí lastovičky...Nerozumela som tomu plne, no cítila som sa pokojná a učila som sa tým tichej, nenáhlivej trpezlivosti..

Tento príliv viery a nádeje mal úžasný vplyv na mňa samotnú. Prestala som zúfať a klásť si hlavu na kolená. Nemusela som sa utápať v žiali, že nespoznám nikoho, kto by ma upútal ( a najviac som rozhodne pátrala po zaujímavej mysli, inteligencií a charizme osobnosti). .. Namiesto toho som hrala hry, čítala knihy, spoznávala ďalšiu zaujímavú hudbu, pozerala seriály a zisťovala si o udalostiach, ktoré sa diali vo svete. O všetkom som potom rada diskutovala, pomaly vďaka tomu stretávala nových ľudí. Zakázala som si slovne podkopávať samú seba  a naučila sa usmiať sa zakaždým na seba do zrkadla. Skúšala som si maľovať oči a vymýšľať nové účesy, v ktorých som sa cítila dobre. Oživila som si šatník. Podstatné je, že som si dovolila "zabudnúť", že očakávam vzťah. Skrátka som vedela, že príde, tak som si dala za úlohu mať sa zatiaľ dobre. Chápala som, že až keď sa ja budem vo vlastnej prítomnosti dobre cítiť, budú sa môcť i ostatní. Mojou úlohou bolo  pracovať na sebe a svojom sebaprijatí.

V januári ďalšieho roku naozaj niekto do môjho života prišiel. Bolo to veľmi pekné, milé a krátke. Prvý bozk bol neistý, trochu nešikovný.. no s krásnym výhľadom na Bojnický zámok...ibaže v ten moment nezačalo snežiť...

Neskôr na to prišiel on. On, s ktorým som si tak výborne rozumela a nikdy som si nepripustila myšlienku, že by z toho mohol byť vzťah. Nečakala som to. Prechádzali sme sa po vysvietenom námestí, ponorení do rozhovoru. Odrazu sme zastali pod lampou, okolie stíchlo. Delilo nás niekoľko centimetrov a keď sa nám stretli pohľady, s ľahkosťou som spravila posledný krok k nemu. V ten zimný večer som dostala svoj druhý bozk v živote ....keď mi vzápätí vo vlasoch pristáli prvé snehové vločky.... :)