Beltaine. Dávny pohanský sviatok, ktorý sa slávi približne 40 dní po jarnej rovnodennosti, na prelome apríla a mája. Je oslavným prísľubom svetlejšej časti roka, plodnosti, sexuality a sily, kedy príroda kvitne a v jej útrobách nastáva zrod nového.
Tento rok sa mi dostalo veľkej radosti - na obdobnbnú oslavu som bola pozvaná. Zavolali ma ľudia, ktorých partia sa vytvorila pred desaťročím v okolí jedného drobného slovenského mesta. Ja som pozvanie nadšene prijala, pretože zažiť niečo ako Beltaine bolo dlhodobo mojím snom. Potešilo ma, že si partia dokázala zachovať túto úchvatnú tradíciu, i keď sa v životoch jednotlivých členov po toľkých rokoch veľa zmenilo.
Celá oslava sa konala v nádhernej doline, pri drevenom prístrešku (chatka by bolo prisilné slovo:)) učupenom medzi sýtozelenými ihličnanmi. Prvý pohľad pri príchode vyzeral ako vyňatý z lesnej fantázie. Ženy boli odeté do dlhých, pôvabných rób, vlasy mali prepletené kvetmi a listami. Muži v oslavnej nálade pracne obstarávali drevo. Tváre všetkých zdobili namaľované ornamenty a symboly. Tak sa to začalo... Usmiala som sa.
Onedlho sa rozložila veľká vatra, okolo ktorej sme sa všetci postupne zhlukli. Doniesol sa roh naplnený alkoholom, poháre vína a medovina.
Akonáhle zapadlo slnko, tienisté šero pretli zvuky hudby. Bubny. Flauty a husle. Ľudia si pospevovali a tancovali. Rozprávali sa, knísali do rytmu a v žiare svetla som mala možnosť badať ich vysmiate oči.
Noc bola chladná, no z ohňa sálalo teplo. Vzduch sa postupne nasýtil veselím, bozkami zaľúbených a objatiami dlhoročných priateľov. Ostala som úprimne nadchnutá atmosférou momentu. Osobnosťami, ktoré ma náhle obklopili. Videla som v nich dobrých, srdečných ľudí. Čestných, inteligentných a morálnych, s pevnými zásadami, ktorí by boli by ochotní obetovať kúsok seba, aby mohli podať pomocnú ruku svojim blížnym..
V tú chvíľku mi prišlo, že sú zvláštni. Svojskí. Niektorí z nich možno neboli obľúbení a či pochopení širokou spoločnosťou. A zrejme, pomyslela som si, v istých momentoch života mali možnosť - mohli zanechať svoju originalitu. Prispôsobiť sa davu a väčšine, zanevrieť na svoje záľuby, potlačiť odlišnosť, azda i zatrpknúť a začať sa trápiť tým, ako vyzerajú alebo akí sú.
No keď som ich videla hýbať sa v jase plameňov a postrehla, ako sa spoločne smejú, zazdalo sa mi, že takú možnosť neprijali. Nevzdali sa. Ostali verní svojmu ja, svojej jedinečnosti, hoci to kedysi mohlo byť náročné. Odmenou sa im stali úprimní priatelia, ich podpora a momenty ako tento...
A tak som si v tú noc odišla ľahnúť s úsmevom na tvári...
Prajem Vám nádhernú jar a leto, plné svetla, čara tmy i hviezd, inšpirácie, sily a nových začiatkov :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára