Keď som mala asi trinásť rokov, uvedomila som si, že všetko je to v našej hlave. Objavila som duchovno. Myšlienky sú základ. Na čo sa zameriam, to pritiahnem. Vesmír je katalóg, ja ukážem, čo si prosím, a ono mi to príde. Akosi. Nejako. Skrátka, pochopila som to. Mojou úlohou je dostatočne veľa a s pevnou vierou na svoje želanie myslieť... No a ďalej som to už nedomyslela.
Vedela som, čo chcem. Mojím prvým prianím bolo byť štíhlou. Doma som potom hodiny ležala v posteli a prestavovala si, že chudnem. Nepopieram, bolo to čarovné, prvýkrát v živote som sa naozaj sústredila na svoje telo a vnímala ho. No hádajte, koľko som reálne schudla, nakoľko zdravou som sa stala, keď som sa celé dni nehýbala, nevyvíjala akúkoľvek fyzickú aktivitu, a ani za mak som nezmenila svoj jedalniček...
Raz som dostala veľkú chuť na palacinky. Dozlata upečené, so šľahačkou, čokoládovou polevou a domácim džemom. V ten deň som prišla domov a varuj dušu do doliny - po celom byte sa roznášala vôňa palaciniek pŕskajúcich na panvici. Mamina sa rozhodla pre takýto sladký obed bez toho, aby som jej čokoľvek povedala. A tak sa predo mnou palacinky, chrumkavé a sladké, ocitli skoro samy od seba. Je to tak. Všetko funguje, presne ako som čítala v ezoterickej literatúre.
O dva dni na to som zatúžila po cestovinách so syrovou omáčkou. Prišla som domov a hádajte čo... Doma nikto nebol. Žiadna vôňa syru, žiadne cestoviny precedené do veľkej misky, dokonca ani len rodičia, ktorí by varili čokoľvek iné. Ostala som sama, s chabými dvoma možnosťami - uspokojiť sa s jedlom, ktoré bolo v chladničke alebo ísť do obchodu, nakúpiť si ingrediencie a cestoviny si uvariť sama.
Pred rokmi som mala andulku, ktorú som veľmi ľúbila. Nešťastnou, neuvedomelou náhodou zomrela u nás v izbe. Do dnešných dní si viem vybaviť jej posledný ston. Najskôr som sa presviedčala, že je len v šoku, následne sa nemo pýtala, prečo musela odísť. Nepomohlo mi predstavovať si, že ožije. Nepomohlo mi priať si vrátiť sa v čase. Nad jej telíčkom som mohla preplakať celé hodiny, zodpovednosť a prevencia pred takouto katastrofou mali prísť skôr. Bola som lenivá a pasívna. Keby som spravila potrebné opatrenia, ešte v týchto dňoch mohla štebotať v obývačke na jej obľúbenom mieste.
Jeden slnečný deň som sa ponáhľala na vlak. Naozaj som ho chcela stihnúť. A tak som myslela pozitívne a riekla si, že ho určite stihnem, možno sa i pomaly prejdem a vychutnám si cestu na stanicu. Ako som si však v hlave prerátala minúty, uvedomila som si, že ak chcem tým spojom skutočne cestovať, musím sa začať veľmi ponáhľať a utekať. Žiadne vykračovanie si a spoliehanie sa na meškanie vlaku. Myšlienkové trilkovanie o tom, ako zaiste prídem včas nestačilo. Musela som proste klusať.
Bola som hrozná v plnení úloh. Napriek tomu som chcela dostať nejakú prestížnu. Takú, čo by niesla moje meno. A veruže som ju aj dostala - mala som napísať článok do školského časopisu o divadelnom predstavení, ktoré som navštívila. Vidíte? Sny sa plnia.
Ibaže mne sa nechcelo písať, v tej dobe som evidentne mala lepšie veci na práci. O dva týždne som sa ospravedlňovala pani učiteľke, že článok skrátka nemám.
Stalo sa čosi neočakávané. Ponúkla mi, že keď už nebude v časopise, môžem ho napísať rovno pre školskú ročenku. To bolo niečo väčšie, ročenka je pamätnejšia, farebná, plná obrázkov a číta ju oveľa viac ľudí.. skrátka, zostala som úprimne ohromená a ponuku som prijala..
Aj tak som ten článok nenapísala.
Moja spolužiačka prepadá z matematiky, ktorú si sama minulý rok vybrala do rozvrhu. Ak sa jej známky nezlepšia, bude mať komisionálne skúšky na konci augusta. Ak ich nezvládne, bude opakovať ročník. Ak ich zvládne, bude dorábať maturitnú skúšku v septembri. Ona hovorí, že ju matematika prestala baviť a zaujímať a už nechce venovať počítaniu žiaden čas. Matematikár sa snaží, ponúka doučovania, celá trieda píše viac testov, aby si ona vylepšila priemer a mala šancu získať na vysvedčení niečo iné ako cifru počtu prstov jednej ruky.
A čo na to všetko spolužiačka? " Nechcem prepadnúť. Nechám to celé na Vesmír."
Z posledného testu získala dva body z tridsiatich.
-------------------------------
Azda som nepochopila životné a duchovné múdra hneď a zaraz všetky správne. Vo viacerých rovinách. Napríklad tie o zodpovednosti. O živote a práci. To sú staručké archetypy, ktoré sa nežne navzájom hladia po zvráskavených tvárach.
Planéta Zem ponúka úchvatný potenciál a ohromné možnosti, ktoré samy o sebe nietia ľudskú bytosť k aktivite. Niekedy pre ne však musíme cestovať, šplhať alebo trpezlivo čakať. Hľadiac na človekom nepohladenú Zem, o mnohých možnostiach by som ani len netušila. Kedysi tu boli lúky, obrovské lesy a potoky. No nikde by sa nenašli zlatisté polia. S tým sme až prišli my, ľudia.
A polia pomohli človeku zaobstarať si dostatok chutnej obživy. On sa o ne staral. Tvrdou, namáhavou prácou, ktorá bola zhrbená, pomalá a namáhavá. Matka Zem mu ponúkla základ. Pôdu. Živiny a dážď. Semienka. Človek musel spraviť zvyšok. Starostlivosťou o rastliny a obrábaním hrúd však nezískal len plody. Nespoznal len obyčajnú hlinu a korene. Nie. Spoznal viac. Spoznal kúsok podstaty Zeme. Spoznal kúsok podstaty seba samého.
Je krásne ctiť si dary Zeme. Mať pôdu v úcte. Prosiť o priaznivé podmienky počasia. Ďakovať za hojnosť. No málo by človek získal, keby si vizualizoval nádhernú úrodu sediac pri políčku, ktorého by sa vo svojom živote nikdy nedotkol...
-----------------------------
Modlite sa. Majte bláznivé nápady. Meditujte. Usmievajte sa na ľudí. Buďte spontánni, priateľskí a nápomocní. Hľadajte odpovede vo Vašom vnútri. Vedzte, že myšlienky sú dôležité - tie ktoré rozvinieme sa stanú našimi slovami a neskôr skutkami. Myslite konštruktívne, majte istotu, že udalosti môžu dopadnúť dobre, buďte intuitívni a impulzívni. Snívajte. Vlejte si do života optimizmus. Verte sebe a Vašim schopnostiam. Venujte sa tomu, čo Vás nadchýna. Očakávajte od života to najlepšie. Smejte sa. Choďte tam, kde sa cítite živo a šťastne. Vyberajte si ciele a verte v zázraky. Oddychujte. Pýtajte sa srdca.
No používajte i myseľ. Nebuďte zbrklí. Niektoré veci si treba premyslieť a naplánovať, krok po kroku. Buďte zodpovední, plnte sľuby a nedlžte peniaze. Vaše povinnosti si musíte splniť vy, nie Vesmír. Ak je to potrebné, zatnite zuby a vytrvajte. Premôžte sa. Spoliehajte sa sami na seba. Pýtajte si fakty. Premýšľajte. Konajte. Pokojne sa niekedy cíťte smutne. Poplačte si a zanadávajte. Nakuknite na svet aj s realistickým nadhľadom. Nebudete dobrý vo všetkom. Ľudia Vás môžu zradiť a bolestne prekvapiť. Nie všetkým sa oplatí pomôcť. Nie všetci chcú ostatným dobre. Nie všetko vyjde. Niektoré životné lekcie reálne pochopíme až mnohých jeseniach. Než sa nám niektoré sny splnia, môžu prejsť dlhé, miestami trpké, roky. A pravdepodobne to budú roky plné usilovnej práce. Náročnej, kedy budeme mať často hlinu pod nechtami, spálený zátylok a mozole na dlaniach. No niečo mi vraví, že to aj tak bude stáť za to. Lebo, veď viete. Azda je život práve o tom všetkom. :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára