Pretože človek, ktorý vkročí do prírody s čistým úmyslom, je vítaný. Je vítaný a vypočutý energiou, ktorá má vedomie, duchmi kvetín, stromov, lesov a hôr. Nie je sám. V prírode nikdy.
V prírode môže načerpať novú energiu, zjemniť vlastnú rezonanciu. Splynúť s okolitou energiou. Liečiť sa. Znovuobjaviť hlbšie spojenie so sebou samým. Vyčistiť si hlavu a dať priestor novým myšlienkam, nápadom, vnuknutiam a pocitom. Alebo, ak chcete niečo nechať ísť, príďte a poproste Budú vedieť pomôcť.
Príroda funguje v pôvabných cykloch, v cykloch života-smrti-života. Učte sa od nej, nebojte sa, ak má niečo vo Vás umrieť, nechajte to umrieť, veď začiatky častokrát pripomínajú konce.
Dovoľte inštinktom nech Vás pri komunikácii s prírodou vedú, buďte vnímavý , veľa a zhlboka dýchajte, kráčajte jemne a uvoľnene.
Uvedomte si, že okolo Vás pulzuje život, súčasť vašej podstaty, to, s čím ak nenadviažete spojenie, vaša duša bude strádať. A bude chradnúť.
A tak sa nebojte. Ak budete mať problém, dilema, chuť, radosť ... vkročte do prírody... lúka, les, záhrada .. pozdravte, poďakujte. . . a potom si počkajte. Možno sa nestane nič. Možno zázrak. Možnože sa začnete cítiť lepšie. Alebo dostanete víziu. A či len peknú myšlienku. Azda pekný pocit. Alebo zbadáte jeleňa. Zadíva sa na Vás sýkorka. Pohladia Vás slnečné lúče. Z jablone Vám dopadne krásne jablko priamo do dlane. Nájdete nádherný kvet. Možno sa niečo vo Vás pohne. A vy zmeníte pohľad na svet. Alebo si poplačete. Alebo sa nestane nič ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára