Predstavte si,
že by sme svet nevideli taký,
ako sa zdá byť.
Videli by sme ho taký,
aký je naozaj.
Bez klamov,
videli by sme skutočné farby,
vnímali hĺbku,
cítili emóciu,
počuli podstatu.
Ktožvie, aké by to zrazu bolo,
prechádzať sa po meste,
vchádzať do podnikov,
ochutnávať jedlá,
prechádzať sa po lúke,
vhádzať do lesov,
ochutnávať plody,
privoniať si ku kvetom.
Ktožvie, čo by sme
na tomto svete hľadali,
čo by bolo dôležitým.
A možno viac,
než inokedy,
hľadali
hľadali
a nachádzali
by sme všetko,
by sme všetko,
čo má dušu.
Nachádzali by sme
ľudí s emóciami,
názormi, iskrou
a mágiou v hlase.
Nachádzali by sme
ľudí s emóciami,
názormi, iskrou
a mágiou v hlase.
Nachádzali by sme
hudbu, ktorá dýcha,
maľby a básne,
ktoré nás rozplačú,
miesta, ktoré neklamú,
ktoré nás rozplačú,
miesta, ktoré neklamú,
ľubili by sme každú
atmosféru momentu.
Nachádzali by sme
západy slnka,
cykly Zeme,
mäkké oči,
smiech a slzy.
Východy slnka.
smiech a slzy.
Východy slnka.
Videli by sme svet,
ktorý má dušu.
Ktorý je dušou ľudí.
Videli by sme ľudí,
ktorí majú dušu.
Ktorí sú dušou sveta.
A možno ... by sme ani nemuseli otvoriť oči :)
Moc se mi líbí, jak přemýšlíš. ♥
OdpovedaťOdstrániť