Úprimnosť vhľadu

Predstavte si,

 že by sme svet nevideli taký,

ako sa zdá byť.

Videli by sme ho taký,

aký je naozaj.

Bez klamov,

videli by sme skutočné farby,

vnímali hĺbku,

cítili emóciu,

počuli podstatu.

Ktožvie, aké by to zrazu bolo,

prechádzať sa po meste,

vchádzať do podnikov,

ochutnávať jedlá,

privoniať si k vínu.

 Ktožvie, aké by to bolo,

prechádzať sa po lúke,

vhádzať do lesov,

ochutnávať plody,

privoniať si ku kvetom. 

Ktožvie, čo by sme

na tomto svete hľadali,

čo by bolo dôležitým.

A možno viac,

než inokedy,
hľadali

 a nachádzali
by sme všetko,

čo má dušu.

Nachádzali by sme
ľudí s emóciami,
názormi, iskrou
 a mágiou v hlase.

Nachádzali by sme

hudbu, ktorá dýcha,

maľby a básne,
ktoré  nás rozplačú,
miesta, ktoré neklamú,

ľubili by sme každú

atmosféru momentu.

Nachádzali by sme

západy slnka,

cykly Zeme,

mäkké oči,
smiech a slzy.
Východy slnka.

Videli by sme svet,

ktorý má dušu.

Ktorý je dušou ľudí.

Videli by sme ľudí,

ktorí majú dušu.

Ktorí sú dušou sveta.

Videli by sme skutočné.

A možno ... by sme ani nemuseli otvoriť oči :)